Vladimíra Mésárošová
Prečo nežiť dnes?
Včera som chcela odísť Dnes zostať Zajtra?
Uletená holka, pre ktorú každý deň je splneným prianím Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Pýtaš sa ma, čo by som chcela A ja si neviem nič priať Nič ma nenapadá
Pamätáš, keď si ma prvýkrát vzala za ruku? Bol večer a my sme sa prechádzali Rozprávala si mi o labutiach Keď sa tvoje prsty preplietli s tými mojimi Usmiala si sa na mňa A ja som vedel, že ťa chcem držať Znovu a znovu, stále
Prečo, keď už som si istá Ty už si istý nie si Prečo, keď už som sa rozhodla Ty stále váhaš Stále odolávaš Mne
Bolí to? Vedieť, že ma možno už nikdy neuvidíš Vedieť, že ma možno už nikdy nepohladíš Tak bolí to? Dúfam, že áno
Nechcem tu byť A ani nechcem nikam ísť Nechcem inú Ale nechcem ani teba Vlastne ani neviem či chcem sám seba
Bol jeden z tých, ktorým život nehovoril Pane, ale ktorých život ovládal tak, ako sa mu zachcelo. A jeho život si povedal, že mu nedá veľa dôvodov byť šťastným, byť milovaným a každý deň cítiť radosť. Nie, jeho život ho nemal rád, jeho život ho len držal vo svojich rukách. Ale nedovolil mu vystúpiť, odísť a hľadať niečo iné, niečo nové. Niečo, čo by mu prinieslo to, čo on vždy chcel. Držať svoj život vo vlastných rukách. To bol jeho sen. A on si to prial zakaždým, keď večer zatváral oči, sám. A želal si to zakaždým, keď ráno vstával, zase sám. Bez rodiny, bez priateľov, bez lásky. Keď odchádzal zo svojho bytu, v ktorom sa stále niečo kazilo. Prial si to. Keď prichádzal do práce, ktorá ho nebavila. Želal si to. Zo srdca. Mať život taký, po akom túži. Nič viac, nič menej. Možno raz, dúfal.
„Amélia, zobuď sa! Počuje hlas svojho priateľa a práve v tejto chvíli ľutuje, že sa k nej pred dvoma týždňami nasťahoval. „Práve sa mi sníva krásny sen. Prečo ma budíš, keď mám nastavený budík? odpovedá mu chrbtom otočená a so zavretými očami. Nemá rada skoré rána. „Anjelik, prosím, zobuď sa! „Dobre, už som hore, a konečne sa k nemu otočí a otvorí svoje rozospaté oči. „Čo je také dôležité, že ... nedohovorí. Jej priateľ vedľa nej spí, kľudne si oddychuje. Nádych za nádychom. Ani náznak, že by ju ešte pred chvíľou budil. Nič.